Agát obyčajný (Robinia pseudoakacia)
Agát obyčajný (Robinia pseudoakacia) je drevina introdukovaná s pôvodom v
severnej Amerike. Strom je vysoký 25-30m vysoký s často zakriveným kmeňom.
Často sa rozvetvuje hneď nad zemou a v staršom veku vytvára dáždnikovú korunu.
Kvety, plody, semená a mladá kôra sú jemne jedovaté.
Farba a textúra: Jeho bledožltá beľ je veľmi úzka, jadro má žltozelené až
žltozelenohnedé. Ročné kruhy majú zreteľnú hranicu a zreteľnú zónu jarného a
letného dreva v rámci ročného kruhu. Na pozdĺžnych rezoch je letné drevo jemne
ryhované. V radiálnom reze sú viditeľné dreňové lúče ako jemné zrkadielka. . V
dôsledku tzv. parenia dreva (technologická úprava pôsobením vlhkosti a teploty nad
100 °C) sa farba mení na hnedú až tmavohnedú.
Vlastnosti: Drevo agáta je ťažké (hustota je 770kg/m3), tvrdé a húževnaté. Veľmi
ťažko sa suší pri rýchlom sušení často praská. Pri zosýchaní a napúčaní sa bortí
a trhá. Dobre sa opracováva, štiepa i povrchovo upravuje. Nedá sa impregnovať.
Drevo je matne lesklé a dekoratívne Je nutné jeho pomalé sušenie. Agátové drevo
je odolné voči drevo sfarbujúcim a drevokazným hubám a hmyzu, aj nechránené
vydrží v exteriéri 30 až 100 rokov. V čerstvom stave nepríjemná kyslastá vôňa.
Použitie: Agátové drevo sa vďaka svojej odolnosti využíva aj v stolárstve a na výrobu
rôzneho náradia, porísk, kolov vo viniciach, rebríkov a v poslednom čase čoraz viac
aj na výrobu záhradného nábytku. Inak slúži najmä ako obnoviteľný energetický zdroj
na palivové drevo.
Dostupnosť: Momentálne zastúpenie agáta bieleho v lesoch Slovenska je približne
1,72 % čo je 33 287 ha (rok 2012). Z introdukovaných drevín na Slovensku má
najvyšší podiel (58,43 %).Jeho cena oproti smreku len 1,5xnásobná.